ladislavvoros

V tomto článku by sme sa pozreli na niekoľko základných makroekonomických ukazovateľov, ktoré sú charakteristické pre malú otvorenú ekonomiku, akou je aj Slovensko.

Ukazovateľom ekonomickej výkonnosti krajiny číslo jeden je HDP (najrelevantnejším ukazovateľom ekonomického rastu je však HPH – hrubá pridaná hodnota, vzťah medzi HDP a HPH je nasledovný: HDP = HPH – čisté dane, čisté dane = dane – subvencie).

Hrubý domáci produkt pozostáva zo štyroch základných komponentov C, G, I a Nx. Vzťah pre výpočet HDP: HDP = C + I + G + NX. Pre HDP je charakteristický jeho kvartálny vývoj, v ktorom prvé tri kvartály rastie a vo štvrtom klesá. Tento jav je pravidelne opakujúci sa z roka na rok.

Komponent C

V makroekonómii predstavuje komponent C súkromnú spotrebu, ktorá zahŕňa spotrebu domácností a neziskových organizácií slúžiacich domácnostiam. V hospodársky vyspelých štátoch predstavuje 50 – 55 % HDP. Právom sa považuje za jednu z najdôležitejších zložiek HDP. Súkromná spotreba je najvyššia v poslednom štvrťroku, najmenšia je v prvom. Súvisí to s mesiacom december, kedy obyvateľstvo najviac nakupuje tovary a služby. Súkromná spotreba je do veľkej miery závislá od hraničného sklonu k spotrebe, resp. k úsporám. Spotrebiteľ sa rozhoduje podľa svojich objektívnych a subjektívnych potrieb, spotrebiteľských preferencií. Predvídanie súkromnej spotreby sa riadi teóriami úrovne permanentného, relatívneho a absolútneho dôchodku spotrebiteľa.

Komponent I

I predstavuje investície, ktoré sa skladajú z tvorby hrubého fixného kapitálu (THFK) a zmeny stavu zásob. Investície sú viac citlivejšie na zmeny v hospodárskom cykle ako súkromná spotreba. Investície sú veľmi dôležité zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, nakoľko zvyšujú potenciálny produkt a výrobné kapacity. I predstavuje približne 30 % HDP.

Komponent G

Dôležitou zložkou HDP je aj komponent G, ktorý predstavuje výdavky zo strany štátu. Predstavuje približne 17 % HDP (konečná spotreba verejnej správy). Ide o vládne nákupy tovarov a služieb (nákupy tovarov a služieb zo všetkých úrovní štátnej správy t.j. miestna, regionálna, centrálna úroveň). Výdavky zo strany štátu majú tendencie vysoko narastať a to celoplošne. V časoch finančnej a hospodárskej krízy môže zvyšovanie výdavkov zo strany štátu fungovať ako tzv. anticyklický stabilizátor. Dosiahnutie rozpočtového prebytku zo strany štátu je skôr teoretický koncept, ako realita, čo vyplýva zo skúseností z hospodársky vyspelých štátov. Pri konsolidácii štátneho rozpočtu šetrením, teda ak dochádza k znižovaniu výdavkov na nákup tovarov aj služieb, prípadne ak dochádza k prepúšťaniu štátnych zamestnancov, alebo sa znižuje štátna investičná výstavba, dochádza k poklesu verejnej spotreby a tým aj spomaleniu rastu HDP.

Komponent Nx

Táto zložka HDP predstavuje čistý export (rozdiel medzi vývozom a dovozom, EXP-IMP= Nx). Pre malé otvorené ekonomiky je tento komponent veľmi dôležitý, nakoľko predstavuje spôsob ktorým sa dá zvýšiť ekonomická výkonnosť, čiže zvýšiť HDP. Podľa projekcie OECD práve vďaka komponentu Nx bude mať Slovensko najrýchlejšie rastúcu ekonomiku v rámci Eurozóny v roku 2011, brzdiť ju však bude slabšia súkromná spotreba, čo je v dôsledku zvýšenia hraničného sklonu k úsporám slovenského obyvateľstva. Objem exportu, aj importu je vyšší ako celkové HDP, teda ich hodnota je vyššia ako 100 % HDP.

Od čoho závisí ekonomika Slovenska?

Keďže je Slovensko plným aktérom integračných a globalizačných tendencií, relevantným exogénnym faktorom, ktorý formuje vývoj ekonomiky SR je situácia na domácom trhu v krajinách, ktoré sú našimi najväčšími obchodnými partnermi (ekonomika SR je proexportne orientovaná a jej rast je ťahaný najmä zvyšovaním čistého exportu – komponent Nx). Sem zaraďujeme Nemecko, ČR ako aj Francúzsko.

Hodnotenie ekonomickej výkonnosti

Je niekoľko spôsobov, resp. organizácií a ich projektov, ktoré sú zamerané na hodnotenie ekonomiky za krajinu ako celok. Pozornosť by som zameral na odhad ekonomickej výkonnosti do budúcnosti a to organizáciou OECD (Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj). OECD využíva popri expertíznych metódach aj metódy štatisticko-matematické a skúma ekonomický vývoj vo svojich členských krajinách, ktorých je v súčasnosti 31. Jednotlivé krajiny odosielajú informácie o stave ich ekonomiky tejto organizácii cez jej systém Interlink. Dôležitou skutočnosťou je to, že prostredníctvom metód OECD sa dajú identifikovať potencionálne hrozby ako inflácia, alebo vonkajšia ekonomická nerovnováha.

Medzi oblasti, ktoré sa sledujú patria: komponenty domáceho dopytu, zamestnanosť, mzdy, ceny, projekcia stavebníctva, produkčná medzera, investície podnikateľského sektora a iné.

Projekcia OECD predvída ekonomický vývoj na 18 mesiacov dopredu, ide teda o krátkodobú ekonomickú predpoveď.